Vybrané kapitoly z dejín novoveku sa zaoberajú všeobecnými novovekými dejinami v rozsahu, ktorý predstavuje základ toho, čo by si poslucháč histórie mal osvojiť, aby poznal súvislosti, príčiny, aj následky udalostí, ktoré mali významný vplyv na vývoj vo svete. V centre pozornosti sú dejiny európske, lebo do konca prvej svetovej vojny Európa bola vedúcim svetadielom, ktorý ovplyvňoval a mnoho raz aj určoval vývoj v iných častiach sveta. Mimoeurópske udalosti sú teda úzko späté s Európou, s mocenskou a politickou expanziou jej niektorých štátov.
Aj keď je výklad zameraný najmä na politické dejiny, snahou bolo aspoň v základných črtách spomenúť najmä vývoj ekonomický a v 16. a 17. storočí aj vplyv reformácie a úlohu náboženstva vo vývoji politiky. Téma novoveku vo svetových rozmeroch je veľmi široká. Príčiny novovekých problémov treba hľadať niekedy v hĺbke stredoveku. Nepatrný problém v jednej oblasti sveta sa vzhľadom na okolnosti mohol časom rozrásť do takých rozmerov, že ovplyvnil vývoj jedného alebo aj viac svetadielov.
Na začiatku výkladu stojí udalosť, ktorá sa obvykle považuje za hlavný predeľ medzi stredovekom a novovekom, zámorské objavy a ich vyvrcholenie v objavení nového kontinentu, čo prinieslo aj potvrdenie názoru o tvare Zeme, aj predstavu o jej veľkosti. Samozrejme, ani historici nie sú jednotní v názore, či toto bol ten rozhodujúci moment, ktorý možno považovať za začiatok novoveku, či to nebol vynález kníhtlače, či vystúpenie Martina Luthera. Nájde sa dosť argumentov pre zdôvodnenie jednotlivých predelov, ale aj tak v našej geopolitickej oblasti najzaužívanejším ostáva rok 1492.
Keďže knižka je určená v prvom rade poslucháčom histórie, je predpoklad, že výber literatúry bude základným vodítkom k doplňujúcej literatúre. Preto sú v zozname literatúry prevažne monografie prehľadového charakteru a encyklopédie z konca 20. a začiatku 21. storočia, o ktorých môžeme predpokladať, že sú dostupné v kníhkupectvách a knižniciach.