Barbari a ich elity – sídla, hroby artefakty
-
protohistorická konferencia
Počas troch dní na prelome septembra a októbra (30. 9 – 2. 10.) sa na pôde Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity uskutočnila 16. protohistorická konferencia, ktorej hlavným organizátorom bola Katedra klasickej archeológie. Protohistorické konferencie sa organizujú každoročne, organizátormi doposiaľ boli archeológovia z Českej republiky, Poľska, Slovenska a Rakúska. Na tohoročnom podujatí sa zúčastnilo spolu takmer 50 bádateľov, okrem vyššie uvedených krajín bolo zastúpené aj Maďarsko. Konferenciu slávnostne otvoril rektor Trnavskej univerzity prof. René Bílik spoločne s dekanom Filozofickej fakulty doc. Erikom Hrnčiarikom.
Protohistorické konferencie sú zamerané na dobu laténsku, dobu rímsku a dobu sťahovania národov v strednej Európe, teda na obdobie zhruba tisícročného vývoja od 5. storočia pred n. l. až po 5. storočie n. l. Ide o obdobie keltského a germánskeho osídlenia predovšetkým v regiónoch severne od stredného Dunaja. Nosnou témou trnavskej konferencia boli spoločenské elity, ktoré sa v archeologickom „zázname“ prezentujú centrálnymi sídlami, bohatými hrobmi a aj komfortom a luxusnými predmetmi. Elity svoje postavenie mohli dosiahnuť vďaka ovládnutiu prírodných zdrojov a rozvoju hospodárstva a remesiel. Býva preto s nimi spojený aj technologický pokrok. Kontakty s okolitým barbarským a rímskym svetom, dovoz cenených výrobkov, vzácnych komodít a ich prerozdeľovanie bývajú tiež spájané s elitami. Okrem tých najvyšších hodnostárov treba počítať aj s prítomnosťou elít na úrovni menších sídelných komôr alebo jednotlivých osád. Ako sa už ale stalo tradíciou, okrem hlavnej témy stretnutie v Trnave poskytlo priestor aj pre prezentáciu významných objavov, zaujímavých výskumov a nových projektov. Organizátori uvítali aj predstavenie doktorandských prác na poli protohistorickej archeológie.
Počas troch konferenčných dní odznelo spolu 25 referátov, v posterovej sekcii sa ocitli štyri postery. Úvodný deň stretnutia bol vyhradený centrálnym sídlam a sídliskovým komorám na južnej Morave (Mušov) a na západnom Slovensku (Cífer-Pác, Bratislava-Podunajské Biskupice a Milanovce/Veľký Kýr). Slávnostná večerná prednáška sumarizovala poznatky o hrobke z Popradu-Matejoviec a predstavila „muža z Popradu“ ako predstaviteľa germánskej elity zo samého záveru doby rímskej na severnom Slovensku. V nasledujúcich dňoch venovali jednotliví autori pozornosť spoločenskej kategorizácii hrobov doby rímskej, výskumu keltských a germánskych sídiel, ale aj hromadným nálezom (depotom) a honosným predmetom z drahých kovov.
Všetci autori mali možnosť predniesť svoje príspevky osobne. Vzhľadom na pandemické opatrenia organizátori pripravili aj online prenos, čím vyhoveli viacerým žiadateľom, ktorí osobne prísť nemohli, ale mali záujem sledovať priebeh celého vedeckého podujatia alebo jeho časti. Konferenciu obohatila aj večerná návšteva Západoslovenského múzea v Trnave. Jeho pracovníci nám pripravili malú výstavku s prezentáciou najnovších archeologických prírastkov dokladajúcich husté germánske osídlenie okolia Trnavy v dobe rímskej. K príjemnej a uvoľnenej atmosfére prispel aj podvečerný aperitív na nádvorí historickej budovy – bývalého kláštora.
Na konferencii bolo zverejnených množstvo nových a pozoruhodných poznatkov, preto budúci rok plánujeme vydať súhrnný zborník príspevkov. Činíme tak napriek vedomiu, že zborníky tohto druhu sa z nepochopiteľných dôvodov ocitli na najnižších priečkach hodnotenia vedeckej publikačnej činnosti.
Vladimír Varsik
Foto: Barbora Likavská
