Vďaka medzinárodnej spolupráci s kolegami z chorvátskej inštitúcie HRZ - Hrvatski restauratorski zavod (Croatian Conservation Institute) sa mohli opäť traja študenti a pedagóg Katedry klasickej archeológie TRUNI pripojiť k výskumu neskoroantického prístavu na ostrove Mljet.
Cestou na Mljet sme sa spolu s kolegami z Archeologického ústav SAV a nemeckými kolegami z DEGUWA stretli s Borisom Mostarčićom, riaditeľom HRZ a odovzdali sme inštitúcii knižný dar našej katedry.
Vedúci výskumu dr. I. Miholjek a jeho tím (P. Dugonjić a A. Divić) nám predstavili aj konzervátorské laboratóriá v Splite a spoľahlivo viedli celý priebeh výskumu. Pozornosť sa sústredila na záliv Polače, ktorý leží na severozápade ostrova, a dnes je súčasťou národného parku Mljet. V zálive sa zachovali niekoľko metrov vysoké zvyšky neskororímskeho paláca (datovaný na prelom 3-4. stor. po Kr.), ktorý dal meno celému záliv (Polače = palác). Vývoju a zániku celej lokality sa venuje niekoľko kratších štúdií, preto je stále veľa otázok, na ktoré sme hľadali odpoveď.
Slovenský tím tvorený študentami TRUNI (Adam Igaz, Jakub Ondrášik, Katka Valúchová), M. Daňovou a skúsenými archeológmi z AU SAV - K. Daňovou a M. Kvietkom, sa zameriaval na výskum štruktúry štvorcového pôdorysu, označovanej ako "fishpond". V hĺbke 1,5-2,5 m sme sa snažil nájsť, zdokumentovať a interpretovať vývoj tejto zaujímavej lokality. Študenti sa zoznámili s prácou archeológov pod vodnou hladinou - využitím odsávacích zariadení, fotením, kreslením či dokumentovaním. Dôležitou skúsenosťou bola aj organizácia samotného výskumu, práca na evidencii nálezov, ich dokumentácii na suchu, ale aj príprava večere, plnenie fliaš či každodenné čistenie výstroje.
Do výskumu prístavu sa zapojili aj kolegovia zo spol. Helicop, s.r.o., ktorý pre ďalší výskum pripravili batymetrickú mapu zálivu. Tá v budúcnosti veľmi zefektívni a uľahčí plánovanie výskumov v Jadrane aj ich samotnú realizáciu.
Študenti Trnavskej univerzity zvládli svoju úlohu vynikajúco a pomerne rýchlo sa stali plnohodnotnými členmi potápačskej expedície.
Veľmi si vážime účasť na tomto projekte HRZ, rovnako ako podporu grantovej schémy ERASMUS+, ktorá umožnila študentom aj pedagógovi rozvíjať jedinečné zručnosti, naučiť sa nové informácie a postupy, ale aj zapojiť sa do medzinárodného výskumu úzko spojeného s praxou.
M. Daňová
