Na Slovensku sa zachovalo veľké množstvo pamiatok barokovej literatúry, z ktorých väčšina nebola bádateľmi doteraz „objavená“. Latinsky písaná baroková tvorba sa pestovala v kultúrnych a vzdelanostných centrách ako boli Bratislava, Trnava, Košice a Prešov, ale aj v kláštoroch a menších zemianskych mestách. V priebehu 17. a 18. storočia sa kvantitatívne i kvalitatívne zvýšila knižná produkcia, čo súviselo jednak s rozvojom školstva a vzdelanosti, jednak s rozširovaním a propagáciou tlačiarenskej výroby. K nárastu vydávania kníh došlo hlavne zásluhou Spoločnosti Ježišovej, ktorá sa cielene usádzala v mestách s tlačiarenskou tradíciou a dobrým ekonomickým a hospodárskym zázemím.
Keď arcibiskup Mikuláš Oláho pozval jezuitov do Uhorska, rozhodli sa v roku 1561 usadiť v Trnave. Stalo sa tak preto, že toto pôvabné mesto s bohatou históriou, prosperujúcim hospodárstvom a vhodným ekonomickým zázemím im poskytovalo dostatočnú záruku pre rozvoj. Tak sa Trnava stala s krátkou prestávkou na dve storočia centrom univerzitného vzdelávania na území dnešného Slovenska (Horné Uhorsko). S tým súviseli aj úspešné rekatolizačné snahy, ktorých hybnou silou boli práve jezuti. Rekatolizácia prebiehala za výdatnej podpory cisárskej dynastie Habsburgovcov, a tak sa katolícke náboženstvo stalo fakticky štátnou ideológiou.
Jedným z dôvodov úspechu rekatolizácie bol postup, ktorý Spoločnosť Ježišova zvolila. Jej členovia sa povinne učili jazyk miestneho obyvateľstva, formami mecenátu, fundáciami a istinami podporovali rozvoj škôl, kultúry i divadla, stavali chrámy a architektonicky príťažlivé budovy. Predovšetkým však chápali silu tlačeného slova a dokázali ju naplno využiť.
Jezuiti si Trnavu za svoje centrum nezvolili náhodou: okrem dobrej polohy, dopravnej dostupnosti, ale zároveň dostatočnej vzdialenosti od Viedne, ktorá zaručovala ochranu pred Turkami, finančného zázemia plynúceho z obchodných aktivít miestnych obyvateľov, tu sídliacich cirkevných a súdnych inštitúcií, bola v Trnave známa a dobre fungujúca tlačiareň. [...]