Pečať ako historický, právny a kultúrny fenomén je predmetom jednej zo základných pomocných vied historických – sfragistiky. Jej cieľom je všestranný výskum pečate ako osobitného historického prameňa. Pôvod termínu korení v gréckom výraze sfragis (σφραγιδ). Z tohto výrazu vychádza označenie disciplíny nielen v slovenskom, ale aj v ďalších slovanských jazykoch. V nemeckej historiografii jestvuje aj paralelný pojem Siegelkunde, v románskych jazykoch a v angličtine sa názvoslovie tejto disciplíny opiera o latinský termín pre pečať – sigillum, preto sa niekedy aj v slovenskej literatúre možno stretnúť s pojmom sigilografia. Osobitné pomenovanie pre sfragistiku má maďarská historiografia, ktorá používa termín pecsétttan. Tento termín vychádza zo slovanského označenia pre pečať a ovplyvnil okrem maďarčiny aj nemecký výraz Petschaft. V slovanských jazykoch pôvod tohto označenia pečate etymologicky súvisí s pečením vo význame označovanie znakom, ktorý sa vypaľoval, vtláčal či podobným spôsoboch značkoval, puncoval a ciachoval. Išlo zvyčajne o znaky, ktorými sa označoval vlastnícky vzťah k dobytku, kmene stromov, niektoré stavebné prvky v domoch, prípadne rybárske lode a podobne...