Od roku 1871 po koniec 20. storočia prešlo Nemecko dramatickým obdobím vojen a násilia, ale aj odvahy pozrieť sa sebakriticky na tragédiu, ktorá vyšla z jeho pôdy a nastúpiť cestu demokracie a právneho štátu. Spolková republika Nemecko po druhej svetovej vojne postavila svoje základy na slobode a demokracii.
Nemecký národ sa opätovne zjednotil až v roku 1990 a „teraz rastie spolu, čo k sebe patrí” (Willy Brandt). Zjednotená Spolková republika Nemecko sa nestala priestorom ďalšej rozpínavosti, ale priestorom vnútorného rozvoja. Základnou myšlienkou procesu formovania Spolkovej republiky Nemecko bolo a naďalej zostáva úsilie o zachovanie mieru a bezpečnosti európskych krajín spojením ich záujmov v politickej, ekonomickej, sociálnej a kultúrnej oblasti.
Geopolitické postavenie Nemecka, rozloha, počet obyvateľov, politická a ekonomická sila sú nezanedbateľné a jasne dokazujú, že nemecký politický systém a jeho vývoj nemôže byť ľahostajný nikomu, a že Nemecko je významným svetovým politickým a hospodárskym hráčom. Spolková republika Nemecko odmieta politiku oživovania sporov z minulosti a vyvolávania nacionálnych vášní v susedských vzťahoch európskych krajín a výrazným spôsobom prispieva i k posilňovaniu vplyvu a konkurencieschopnosti Európy vo svetovom dianí. Ako významný aktér medzinárodnej politiky a pilier Európskej únie disponuje jedným z najstabilnejších európskych demokratických politických systémov.
Politický systém Spolkovej republiky Nemecko charakterizovaný mnohými špecifikami, politickou kultúrou, ako aj konkrétnou činnosťou jeho jednotlivých zložiek, možno označiť nielen za demokratický a stabilný, ale aj inšpiratívny. Tieto vysokoškolské učebné texty, v ktorých sa opieram predovšetkým o svoju prácu Politické dejiny Nemecka (2001), sa venujú okrem politického systému i politickému vývoju v tejto najväčšej členskej krajine Európskej únie.