Politickým hitom našej doby je integrácia a globalizácia. Sú v ňom ukryté dve podotázky: čo sa má integrovať, či globalizovať a čo je cieľom tohto procesu? Formálne ide v Európe o integráciu štátov do spoločného zväzku nazvaného Európska únia. V skutočnosti však ide aj o integráciu rôznych častí štátov. Dôvodom je vnútorná nekonzistentnosť štátov. Ekonomicky, sociálne, kultúrne, aj historicky sú štáty zložené z viacerých častí. Tak popri integrácii prebieha tiež proces dezintegrácie štátnych útvarov. Vlády sa tomuto procesu bránia, no už osudy Československa, Juhoslávie a ZSSR ukázali na potrebu uvažovať aj s takýmto procesom, pritom obidva procesy podstatou si protirečia, no prakticky sa môžu dopĺňať. Nepochopenie dialektického vzťahu integrácie a dezintegrácie môže viesť k antihumánnym formám riešenia (príkladom bol rozpad Juhoslávie a súčasný vývoj na Ukrajine).
Európska únia pred časom prišla s myšlienkou regionalizmu – ten však musí byť založený na definovaní regiónov. Všeobecné podmienky EÚ dokázala stanoviť, no na ich základe zatiaľ nevznikli reálne regióny. Povedzme si preto o spôsoboch určovania regiónov, histórii regiónov a načrtneme aj ich budúcnosť.