Publikácia predstavuje pokračovanie vysokoškolských učebných textov venovaných dejinám kartografie a zameriava sa na vývoj mapovej tvorby od stredoveku až po 20. a 21. storočie. Autor systematicky približuje jednotlivé etapy kartografického vývoja v európskom aj mimoeurópskom priestore, pričom zdôrazňuje prepojenie kartografie s kultúrnymi, náboženskými, vedeckými a spoločenskými premennými svojej doby. Osobitnú pozornosť venuje stredovekým mapám mappae mundi, pásmovým a T-O mapám, portolánovým mapám a významným dielam, akými sú Herefordská či Ebstorfská mapa, Katalánsky atlas alebo práce Pietra Vesconteho a Angelina Dulcerta. Text zároveň poukazuje na postupný posun od symbolicko-teologického vnímania sveta k vedeckej presnosti a merateľnosti priestoru.
V ďalších kapitolách je spracovaný vývoj renesančnej a ranonovovekej kartografie, vrátane prínosov osobností ako Mercator, Ortelius či Waldseemüller, ako aj začiatky reformácie kartografie v 17. storočí. Osemnáste a devätnáste storočie sú predstavené ako obdobie profesionalizácie kartografickej tvorby, štátnych mapovacích projektov a rozvoja nových techník znázorňovania reliéfu a nadmorských výšok. Záver práce sa venuje národným atlasom, moderným kartografickým konceptom a prechodu k digitálnym technológiám a GIS. Publikácia má didaktický charakter, je prehľadne štruktúrovaná, doplnená obrazovým materiálom a slúži ako opora pre vysokoškolské štúdium historickej kartografie i pre širšiu odbornú verejnosť.