Zborník s názvom Sociálne idey a spravodlivosť je súčasťou grantovej úlohy VEGA č. 1/0061/14 na tému Sociálno-etické motívy v súčasnej ruskej filozofii. V jeho obsahu sú zahrnuté príspevky prezentované na vedeckej konferencii s medzinárodnou účasťou, ktorá sa uskutočnila 4. 11. 2014 na pôde Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
Človek ako mysliaci subjekt je zároveň socius – spoločník druhých, ktorý je bytostne štruktúrovaný „pre vzťah“ a ako taký si uvedomuje, že druhí sú mu „podobní v dôstojnosti“, od ktorej sa odvíjajú základné ľudské práva i samotná spravodlivosť, či už ako cnosť alebo ako ideál. Ako vieme, štruktúru sociálneho spolužitia dostatočne objasnil už Aristoteles vo svojej Politike, keď napísal, že človek potrebuje spolupracovať s inými, aby uspokojil svoje vlastné životné duchovno-kultúrne potreby. Napriek tomu každý človek má nejakú predstavu o tom, čo je spravodlivosť, hoci svet nemôže túto odvekú túžbu ľudstva naplno uspokojiť.
Jednou z úloh sociálno-etických ideí je reflektovať a kontrolovať mieru spravodlivosti v kontexte politicko-ekonomických dejín. A práve táto úloha oprávňuje dôležitosť týchto ideí pre ľudské spolužitie. V sociálnych ideách sa totiž odráža „nezmieriteľnosť so zlom“, vytrvalosť na ceste k „lepšiemu“ a zároveň sú tieto idey zábranou proti „novým zotročeniam“ či už pod vplyvom individualizmu, vášní alebo ideológií. Jednoducho povedané sociálne idey sú pozitívnymi teóriami. Znovu oživujú optimizmus a keď sa vyskytnú ťažkosti, kontaktujú jednotlivca i spoločnosť s realitou, naznačujú realistické očakávania, zamedzujú nárastu nerovnosti, napríklad stabilizáciou minimálnych sociálnych dávok alebo úpravou dôchodkov pre starých ľudí. S ich pomocou možno tiež riešiť konflikty či už triedne, náboženské, kulturálne, alebo politické, napríklad pod vplyvom korporatívno-ekonomických záujmov, alebo v súvislostiach s tvorivou agresivitou (biotechnológie, štruktúry organizovaného chaosu, informatívna revolúcia, neobmedzená komunikácia, atď.).
Pochopiteľne, že tak ako každá veda aj sociálne idey potrebujú kritiku aj stálu stimuláciu v úsilí o vysoké hodnoty zviazané s pochopeniami kultúry. Idey hýbu svetom a sociálne idey hýbu ľudskou kultúrou. Ľudia produkujú neustále nové idey, no pritom existuje aj naďalej veľa utrpenia, chudoby, krívd, nespravodlivosti v osudoch jednotlivcov i národov. Toto svedčí o tom, že nič ľudské nie je dokonalé. Optimistické je snáď iba to, že sociálnu spravodlivosť možno pripravovať, budovať, presadzovať, ale malo by sa to diať vždy s pohľadom upriameným na dôstojnosť každej ľudskej osoby.
Jednotlivé príspevky účastníkov konferencie nahliadajú na sociálne idey a spravodlivosť z rozmanitých uhlov pohľadu, to znamená tak, ako sú prezentované v súčasných teóriách v oblasti užšieho ruského myslenia i širšieho slovanského okruhu v stredoeurópskom prostredí. Aj preto rezonovali v jednotlivých príspevkoch témy z oblasti sociálnej etiky a sociálnej filozofie, otázky spravodlivosti a práva s prihliadnutím na dôstojnosť ľudskej osoby, ale aj aktuálne idey vzťahujúce sa na globálnu a sociálnu justíciu, na vplyv náboženstva, edukácie a mediálnej tvorby, ktoré výrazným spôsobom modifikujú spoločnosť a spoločenské vzťahy. K aktuálnym súčasným témam patrí aj reflexia o spravodlivosti v kontexte rizík oligarchizácie v liberálno-demokratických zriadeniach z pohľadu spoločného dobra, ako aj hodnotovej materializácie života a životného štýlu, a v neposlednej miere aj približovanie politiky a business sféry v európskom priestore.
Tento zborník chce byť skromným príspevkom do celospoločenskej diskusie o tom, ako kultivovať sociálne idey, aby bolo vo svete viac spravodlivosti pre dobro všetkých.