Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. V prevej časti je v popredí filozofia , v druhej univerzita a v tretej výchova a vzdelávania na univerzite. V prvom problémovom okruhu J. Letz poukazuje za dominantnú potrebu naozaj univerzalisticky koncipovanej a štrukturálne vyváženej idey filozofie. M. Sapík zdôrazňuje, že každá európska univerzita ma spočívať na dvoch základných pilieroch, na úcte a pravdivosti k človeku, teda vedeckosti a humanite. P. Rusnák poukazuje na schizofréniu filozofie a politiky, ktorá významne prispieva ku krízovému stavu filozofie na univerzite, ako aj ku kríze filozofie samej. A. Kobyliński uzatvára, že dnes vystupuje do popredia potreba filozofického hľadania pravdy, ktorá má byť základným poslaním každej univerzity. Podľa R. Mońa vidí hlavné nebezpečenstvo ohrozujúce filozofov a vôbec pedagógov na univerzite v relativizácii hodnôt, zvlášť pravdy, ktorá sa nahrádza funkcionálnosťou. V rámci druhého problémového okruhu H. Hrehová požaduje, aby sa aj súčasná idea univerzity odvíjala od jej stredovekého chápania, ktoré možno vyjadriť ako gaudium veritatis – radosť z pravdy. M. Fula považuje najvážnejší jav na univerzite stratu integrálneho záujmu o človeka, vytrácanie priestoru pre kritické skúmanie identity a zmyslu človeka. S. Gálik upozorňuje najmä na nebezpečenstvá vyplývajúce pre univerzitu z rozširovania novej podoby elektronickej komunikácie. V treťom problémovom okruhu J. Dolista požaduje väčšiu prítomnosť dialógu filozofie s inými vednými odbormi, vedeného najmä v intenciách encykliky Fides et ratio. R. A. Slavkovský zdôrazňuje potrebu väčšej prítomnosti slobody na univerzite, v celom jej myslení a konaní. A. Démuth je toho názor, že za neutešenú situáciu filozofie na univerzite a v spoločnosti môžu do veľkej miery filozofi sami, lebo nedokázali presvedčiť spoločnosť o potrebnosti filozofie.