Štúdie v tomto vedeckom monotematickom zborníku sa pokúšajú z rôznych aspektov nastoliť otázky a podať odpoveď na aktuálny problém duchovnosti v rozvinutej ľudskej osobnosti, ako aj duchovnej skúsenosti, ktorá k takémuto chápaniu osobnosti patrí. Problematika zborníka je rozdelená do dvoch častí. V prvej časti sa duchovná dimenzia osobnosti identifikuje na príklade konceptov významných mysliteľov alebo myšlienkových prúdov. V druhej časti sú štúdie, v ktorých autori sa pokúsili naznačiť vlastné koncepty; v nich vystupuje do popredia skúsenosť odkrývania ducha a a duchovna vôbec. Ukazujú to najmä títo autori: A. Rajský na príklade myslenia L. Stefaniniho ukazuje, že duch ľudskej osoby sa uplatňuje v slobodnej voľbe pre celoživotnú úlohu a osvedčuje sa vo vernosti tejto úlohe. L. Tkáčik na základe skúmania komunikácie v duchu E. Lévinasa uzatvára, že opravdivosť a autentickosť komunikácie predpokladá pôvodnosť „tváre“. J. Letz sa pokúša o filozofickú reinterpretáciu biblického chápania duchovnosti človeka na základe pneumy, čo umožňuje prehĺbený dialóg v chápaní duchovnosti v rozličných kultúrach. S. Tolnaiová sa zamýšľa nad filozofickou problematikou „ducha“, „duchovnosti“ a „duchovna“ a požaduje v tomto smere novú, osobitne filozofickú reinterpretáciu.