V zborníku z príspevkov z vedeckej konferencie sa nachádzajú dejinné a systematické pohľady na problematiku filozofického personalizmu. V prvej časti H. Hrehová poukazuje na vysoký étos ruského personalizmu v prostredí súčasného morálneho nihilizmu, M. Porubjak skúma zrod duše ako základného momentu osoby človeka v počiatkoch gréckeho myslenia, M. Sapík ukazuje momenty personalizmu vo Whiteheadovej filozofii, L. Tkáčik sa vyjadruje k aktuálnej situácii amerického personalistického myslenia a ukazuje cesty, ktoré môžu viesť k renesancii personalizmu, A. Rajský hodnotí prínos L. Stefaniniho pre filozofiu osoby dnes a L. Novotná vyzdvihuje niektoré progresívne aspekty poľského personalizmu. V druhej časti A. Démuth poukazuje na epistemologický prínos personalizmu a považuje ho za nový spôsob holistického prístupu k poznaniu, zdôrazňujúceho potrebu komunikácie, transcendencie a dialógu. S. Tolnaiová reflektuje kultúru v perspektíve kresťanského personalizmu, K, Glasová načrtáva koncept personalistického chápania svedomia, R. A. Slavkovský poukazuje na legitímnosť personálneho i mimopersonálneho chápania Transcendencie, I. Kútny si všíma aspekt personálnej dôstojnosti a hodnote človeka v aplikovanom rozmere ľudských práv. Diskusiu z konferencie uzatvárajú závery J. Letza. O iného sa v nich zdôrazňuje potreba nájsť rovnováhu medzi personalizmom zakotveným ontologicky a hypostaticky na jednej strane a dialogicky eticky na strane druhej.