Problematika prekladu ako osobitného typu interpretácie literárnych pamiatok je nosnou témou aj štvrtého zväzku Sambuca. Antická spisba ako objekt záujmu je však zastúpená iba menšou časťou príspevkov: Matúš Porubjak sa pozastavuje pri dôležitosti prekladu názvu diela, a to na príklade Xenofontovho spisu Oikonomikos, Erika Brodňanská sa venuje biblickým odkazom v poézii cirkevného otca Gregora z Nazianzu, Peter Blaho nastoľuje otázku precízneho prekladu právneho pojmu possessio, Pavol Valachovič sa zamýšľa na štandardizáciou prekladov rímskej vojenskej terminológie a naokon Daniel Škoviera preberá problematiku prekladov liturgických textov byzantského rítu do slovenčiny.
Početnejšia je skupina neolatinistov. Imrich Nagy sa zameriava na otázky prekladu jedného zo základných spisov Erazma Rotterdamského Institutio principis Christiani; Jana Balegová na príkladoch demonštruje nevyhnutnosť revidovať jestvujúci preklad spisu Juraja Wernera o podivuhodných vodách Uhorska; skôr historické ako teoretické zameranie má príspevok Angely Škovierovej o vzniku prekladov spisov L. Blosia do slovenčiny. Osobitnú podskupinu prekladu, ktorý by sa dal nazvať technický, predstavujú dokumenty typu kanonických vizitácií. Záujem verejnosti o ne enormne vzrástol najmä v posledných rokoch, no problémom ostáva aktív odborne pripravených prekladateľov. Vladimír Olejník poukazuje na dôsledky nepripravenosti pri preklade terminológie.
Celkový pohľad na problematiku stredovekej latinčiny ako lingvistického fenoménu poskytuje štúdia Ivana Baltu. Novolatinskej literatúry sa týkajú príspevky Kataríny Karabovej, Jozefa Kordoša a Eriky Juríkovej.
Do širšieho kontextu klasických štúdií patrí príspevok Ivony Kollárovej o informatickej príprave klasického filológa, ktorý bude čoraz viac odkázaný na prácu s digitalizovaným materiálom.
Stabilnou súčasťou zväzku sú recenzie a správy. (Erika Juríková – Daniel Škoviera)