Štvrtý ročník Dies doctoralis prebiehal v čase príprav na komplexnú akreditáciu našej fakulty a rovnako aj celej univerzity. Piaty sa uskutoční v čase očakávaní jej výsledkov. Toto obdobie zreteľne ukázalo, akým šťastným a prezieravým krokom bolo zavedenie Dies doctoralis do študijného a vedeckého života Filozofickej fakulty. Pri zrode tohto nápadu bol jednoduchý cieľ, ktorý možno zhrnúť do motivačnej trojice: podnietiť študentov tretieho stupňa štúdia rôznych študijných programov k vzájomnému spoznávaniu prostredníctvom vedeckej činnosti, iniciovať vznik prostredia vedeckej diskusie s možnosťou komparácie a obhajoby vlastných výsledkov a viesť ich k publikovaniu kvalitných vedeckých výstupov. V prvých ročníkoch boli Doktorandské dni otvorené ťažiskovo pre doktorandov pred doktorandskou skúškou, teda pred prvým vážnym komplexným hodnotením vedeckej práce. Postupne sa z rôznych dôvodov ukázalo rozumné rozšíriť toto študentské vedecké fórum o všetkých doktorandov fakulty.
Priebeh komplexnej akreditácie potvrdil, aké dôležité sú kvalitné výstupy doktorandov pre udržanie vedeckého charakteru fakulty. Rovnako preukázal, že veľký význam pre hodnotenie má program a časový harmonogram doktorandov, ale predovšetkým jeho dodržiavanie a plnenie. Tieto dva ukazovatele v kritériách akreditácie výrazne ovplyvňujú to, čo je nazývané kvalitou vedeckého prostredia, od ktorej sa odvíja možnosť doktorandského štúdia na fakulte a možnosť habilitácii a inaugurácii v študijných programoch. Práve tieto ukazovatele spolurozhodujú o tom, či bude fakulta a univerzita v rovnakej miere výchovno-vzdelávacou a vedecko-výskumnou inštitúciou.
V súčasnosti sa treba zamyslieť aj nad tým, ako rozšíriť pôvodnú motivačné trojicu Dies doctoralis. Vedecký život fakulty pochopiteľne nezastúpi jedna, aj keď veľmi vydarená akcia ročne. Zásadne ho určuje vedecké nasadenie učiteľov, grantová úspešnosť a konfrontácia výsledkov nielen vo fakultnom a národnom meradle, ale aj v medzinárodnej diskusii. Duch doktorandských dní vyjadruje aj plurál v ich názve, hoci prebehnú zvyčajne za jediný deň. Plurál má napovedať, že inštitút doktorandských dní sa má preniesť do každodenného života katedier, lebo len tak vzniknú vedecké tímy a vzdelaní a zorientovaní bádatelia. Práve tímová vedecká práca je najúplnejším vyjadrením ducha Dies doctoralis, ktorá by sa mala prejavovať v stúpajúcej účasti doktorandov v grantových projektoch a ich spoluúčasti na výstupoch docentov a profesorov fakulty. Treba spontánne prekonať pomyselné bariéry vzťahu učiteľ a študent, ktoré do vedeckého života vniesla zmena vedeckej prípravy absolventov na riadny, tretí stupeň vysokoškolského štúdia. Dnes sa diskutuje o tom, čo všetko táto zmena priniesla, aké sú jej pozitíva a negatíva. Bez ohľadu na to, k akým úpravám doktorandského štúdia príde, je už teraz dôležité a zmysluplné utvárať vedecké kolektívy okolo profesorov a docentov a prijímať doktorandov ako rovnocenných vedeckých partnerov, lebo bez tohto základného predpokladu vedecký život fakulty bude len prežívať.
Uvedomujem si, že vedcov v spoločenských a humanitných vedách ubúda a nie je to len dôsledok často veľmi zjednodušujúcich kampaní a demografického vývinu. Je to aj preto, že spoločenské a humanitné vedy sa uzavreli do seba, že sa usilujeme „zachrániť“ ako jednotlivci. Pochopiteľne viem o tom, že vedecká práca v spoločenských a humanitných vedách neprebieha rovnako ako v prírodných a technických vedách, že vo všetkých vedeckých oblastiach je podiel jednotlivej vedeckej osobnosti nezastupiteľný, ale napriek tomu prechovávam nádej, že vedecké kolektívy a vedecké školy, dnes umelo deklarované len počtom doktorandov, sú záchranou prestíže spoločenských a humanitných vied a jedinou cestou životodarnej obnovy motivácie k vedeckej práci našich absolventov, ale aj celej fakulty, všetkých nás, ktorý to s ňou myslíme úprimne a vážne.
Marian Zervan, prodekan pre vedu a výskum