Prítomný zborník Studia historica Tyrnaviensia je v poradí už deviatym zväzkom historických štúdií Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a podobne ako tomu bolo v prípade minulých zväzkov, reprezentuje čiastkové výsledky vedecko-výskumných úloh členov tohto univerzitného pracoviska, jeho doktorandov i externých spolupracovníkov. V zmysle tradičného usporiadania podobných spoločenskovedných publikácií je rozčlenený do dvoch základných častí, ktorú tvoria štúdie a recenzie. V prípade štúdií sa osobitne vyčleňujú tie, ktorých ťažisko leží na analýze a zhodnotení konkrétneho prameňa (prípadne skupiny podobných prameňov) a tieto sa potom aj publikujú in extenso v prílohe. Ide o štúdie Stanisława A. Sroku, Zuzany Lopatkovej a Pavla Petrufa (symbolicky tak reprezentujú tri základne dejinné epochy stredoveku, novoveku a najnovších dejín). Takéto osobitné vyčlenenie totiž odráža jednu zo základných orientácií pracoviska, ktoré tkvie vo výskume prameňov k slovenským dejinám. Úsilie pracovníkov Katedry histórie o systematizáciu výskumu pramenných východísk našich národných dejín v kontexte celkového historického vývoja je základným vedeckým zámerom a pre slovenskú historiografiu metodologickou nevyhnutnosťou argumentácie pri formulovaní záverov. Je preto potešiteľné, že deviaty ročník zborníka sa vracia k takejto štruktúre s nádejou, že sekcia materiálových štúdií sa stane trvalou súčasťou katedrového zborníka aj do budúcnosti. Jednotlivé štúdie sú zoradené chronologicky a možno o nich konštatovať, že po vecnej stránke tvoria uzavreté tematické okruhy. Prvý blok štúdií je medievistický a venuje sa dejinám šľachtického rodu Mariášiovcov (Miloš Marek) a dejinám hradov Hrušov (Monika Skalská) a Lednica (Vladimír Rábik). Ďalšie dve štúdie patria do skupiny pomocných vied historických, konkrétne do oblasti sfragistiky (Miroslav Glejtek) a na Slovensku len okrajovo pestovanej chronológie (Silvia Zdarileková). Dejinám vinárstva v malokarpatskej oblasti sa venuje Michal Franko, valašské osídlenie na Kysuciach predstavuje Drahomír Velička, fenomén zbojníctva do konca 17. storočia v rázovitom regióne Oravy približuje Michal Mrekaj a napokon život a dielo moravského historika Jána Tomáša Pešinu z Čechorodu z rovnakého storočia predstavuje Martina Bohačiaková. O všetkých týchto štúdiách platí, že ide o čiastkové výsledky vedeckej práce doktorandov Katedry histórie. K nim treba počítať aj štúdie ďalších doktorandov Ivany Fialovej, Petra Jašeka, Hany Palkovičovej a Kataríny Matavovej, ktorých predmety výskumu patria do chronologicky mladšieho obdobia. Za osobitnú skupinu príspevkov možno pokladať aj štúdie od externých prispievateľov; Libor Bernát predstavuje problematiku prameňov k dejinám školstva, Viliam Štefan Dóci opisuje vzťahy medzi diecéznymi biskupmi a konventom košických dominikánov v 1. polovici 19. storočia a Ľubosláv Hromják približuje pohľad Svätej stolice na vznik Uhorskej ľudovej strany. Napokon z domáceho prostredia pochádzajú štúdie od Marty Dobrotkovej o prvej katolíckej ženskej Jednote, Mariána Manáka o prvom zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí v septembri až októbri 1945 a Martina Gareka o slovenskej iredente v Poľsku v rokoch 1918 až 1938. Ako už bolo konštatované, súčasťou zborníka je aj súbor sedemnástich recenzií na publikácie, ktoré zaujali či už svojím obsahovým záberom alebo metodologickým spracovaním. Možno vysloviť nádej, že deviaty zväzok zborníka SHT prispeje k rozšíreniu poznatkov slovenskej historiografie, hoci aj ide o čiastkové štúdie k vybraným problémom k slovenským či svetovým dejinám. (Marta Dobrotková)