Popri malokarpatskom potoku Gidra na území dnešného Cífera-Pácu sa v dobe rímskej rozvíjala osada germánskych Kvádov. Nebolo by na nej nič mimoriadne výnimočné, keby sa archeológom nepodarilo preskúmať ohradený veľmožský dvorec na jej okraji. V 4. storočí n. l. je totiž v osade doložená prítomnosť zámožnej vrstvy vtedajšej spoločenskej elity. Jeden z jej príslušníkov nadviazal priateľské kontakty do rímskeho prostredia za Dunajom a navyše zatúžil po bývaní v rímskom štýle. Mal dostatok prostriedkov, aby si mohol dovoliť pozvať rímsku vojenskú stavebnú jednotku, ktorá mu postavila rezidenciu so všetkými základnými vymoženosťami rímskeho obytného komfortu (podlahové kúrenie, kúpeľ s horúcou vodou, okenné sklo apod.). Rímski vojaci v 4. storočí do dnešného Cífera-Pácu teda neprišli s mečmi a kopijami, aby potláčali nepriateľov, brali ľudí do zajatia alebo vypaľovali kvádske dediny. Tentoraz priviedli rímskeho architekta a podľa jeho plánu vybudovali stavebný komplex – veľmožský dvorec – za pomoci rímskeho stavebného materiálu a s využitím rímskych staviteľských technológií. Kus antiky v germánskom barbariku severne od Dunaja, bolo to v tej dobe čosi nevídané.
Myšlienka postaviť archeopark a prezentovať toto významné archeologické nálezisko širokej verejnosti vznikla už dávnejšie z iniciatívy starostu Cífera Maroša Sagana a autora tejto správy. Zrealizovať sa ju však podarilo až v rokoch 2023-2024 vďaka programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Česká republika, partnerom Cífera sa stala obec Modrá pri Velehrade na Morave. Do turisticko-náučného projektu investovala obec Cífer 2,2 milióna eur (z toho 95 percent z eurofondov). Archeopark sa skladá z niekoľkých častí. Jeho jadro predstavujú repliky niekoľkých stavieb z doby rímskej: kamenný rímsky kúpeľ, drevená rímska stavba so stĺporadím a jednoduchá germánska zemnica (odborným garantom bola Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity, V. Varsik). V pôsobivo zrekonštruovanej budove novodobého mlyna rodiny Hustých je výstava, ktorá kombináciou vitrín s nálezmi, informatívnych panelov a interaktívnych obrazoviek ponúka obraz minulosti regiónu od mladšej doby kamennej až po vrcholný stredovek (odborný garant – Archeologický ústav SAV v Nitre, M. Ruttkay). Súčasťou archeoparku je aj Záhrada našich predkov a archeologický náučný chodník, ktorý vedie k vyhliadkovej veži zvanej Vtáčie hniezdo.
Pre širokú verejnosť sa brány archeoparku otvorili v sobotu 27. apríla. Na otváracom ceremoniáli sa zúčastnili predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, starosta obce Cífer Maroš Sagan, starosta obce Modrá Mirek Kovařík, zástupkyňa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Alexandra Záhradníček, predseda Slovenskej akadémia vied Pavol Šajgalík, riaditelia Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay a Archeologického ústavu ČSAV v Brne Balázs Komoróczy, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Branislav Panis a ďalšie osobnosti. V úvodný otvárací deň sa archeopark tešil priazni viac ako dvoch tisícok návštevníkov.
Novootvorený archeopark v Cíferi-Páci má potenciál stať sa náučno-turistickou atrakciou západného Slovenska. Podkrovie zrekonštruovaného vodného mlyna ponúka priestor pre semináre a malé konferencie. Tienistý archeopark s replikami rímskych a germánskych stavieb vyzýva zapojiť sa do tvorivých dielní a vyskúšať si niektorú z tradičných výrobných technológií. Budú sa točiť nádoby na hrnčiarskom kruhu a potom vypaľovať v hlinenej peci, tkať látky na zvislých tkáčskych krosnách, či kovať železné výrobky v kováčovej vyhni – tak ako kedysi kvádski remeselníci v hospodárskom okrsku za ohradou veľmožského sídla.
Vladimír Varsik
Archeopark v Cíferi-Páci pripravený v deň otvorenia pre verejnosť (foto V. Varsik).
Replika drevenej germánskej zemnice s trstinovou strechou vľavo a kamenného kúpeľa s rímskou strešnou krytinou vpravo (foto V. Varsik).
Rímska drevená stavba so stĺporadím (foto V. Varsik).
Autormi repliky tkáčskych krosien a snovadla sú T. Štolcová (Archeologický ústav SAV) a J. Zajonc (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV).
Úvodný deň prezentácie má archeopark úspešne za sebou (foto V. Varsik).
