Sambucus prináša vo svojom deviatom zväzku rad štúdií, recenzií a správ z oblasti vied o antickom staroveku v širšom ponímaní. Uvedená šírka sa na prvý pohľad prejavila v tom, že sú v ňom zastúpené jednak práce orientované na jazykovedu, antické literárne, kultúrne i politické dejiny, jednak práce o tradovaní klasických jazykov a s nimi spojenej kultúry.
Uvedená šírka dovolila pristúpiť aj k tradičným témam novým spôsobom, ako ukazujú príspevky Ivana Lábaja o kategórii slovesného vidu v latinčine a Barbory Machajdíkovej o význame Festových glos pre súčasné italicko-etruskologické bádanie. Celkom iný pól štúdia antického sveta predstavuje výskum jeho dejín a otázka objektivity vtedajších historiografov; z tohto hľadiska komentuje Cassia Diona Jozef Kordoš. Viac-menej mimo historickej skutočnosti povedie čitateľa príspevok Lýdie Karkabi, ktorá sa zaoberala básňou De ave Phoenice a jej podkladom, mýtom o zázračnom Fénixovi. V čase vzniku uvedenej básne už bola sformovaná aj zaujímavá kresťanská literatúra; spoluautorská dvojica Erika Brodňanská a Adriána Koželová sústredili svoju pozornosť na dve morálne ladené elégie Gregora Nazianzského a na prítomnosť prírodovedných prvkov v jeho básňach; Marcela Andoková a Kvetoslava Gyuriová sa zamerali na listy sv. Hieronyma a na výchovno-vzdelávacie témy v nich.
Bádanie v oblasti neliterárnych textov latinského stredoveku, ktoré dominantne aplikuje metódy pomocných vied historických, zastupuje rozbor listiny z roku 1355 chorvátskej proveniencie od Ivana Baltu.
Zvyšná polovica štúdií sa pohybuje v oblasti novolatinských štúdií. Dôležitým javom renesancie 15. a 16. st. bolo oživenie gréčtiny na latinskom Západe; autorská trojica Christian Gastgeber, Jana Grusková, Jozef Kordoš predstavuje program prebiehajúceho rakúsko-slovenského bádania o situácii v oblasti stredného Dunaja. Reformáciou determinovaný humanizmus si bližšie všímajú dve štúdie: Marta Vaculínová sa zaoberala pamätníkom Jána Filického vo fondoch knižnice Národného múzea v Prahe, Oľga Vaneková sa pokúsila objasniť vzťahy Bocatiovej ľúbostnej múzy k rímskym vzorom a k svojim humanistickým súbežcom.
Texty, za ktoré vďačíme vedeckému dianiu na historickej Trnavskej univerzite, interpretuje príspevok o osobnostnom profile Františka Forgáča u Samuela Timona, ktorý spracovala ďalšia autorská trojica Michaela Kajanová, Erika Juríková, Nicol Sipekiová. Sokoliarstvo sa azda trocha nečakane stalo témou didaktickej básne, ktorá vyšla v Trnave ako promočná tlač; Lenka Fišerová približuje jej text a vzťahy k antickým vzorom. V poslednej štúdii zameranej na tyrnaviká sa Katarína Karabová zaoberá otázkami a vnímaním mimozemských civilizácií v spisoch niekdajších profesorov historickej Trnavskej univerzity. Úzke prepojenie s vydavateľskou praxou má na zreteli záverečný príspevok Eriky Juríkovej, ktorý približuje rôzne neľahké okolnosti, s ktorými sa Matej Bel pri vydávaní svojich Notícií musel opakovane vyrovnať.
Ako zvyčajne, v deviatom zväzku vychádzajú recenzie, ktorých poradie určila časová následnosť tém, takže zachytávajú časové rozpätie od Homéra cez latinskú spisbu neskorej antiky a stredoveku až po recepciu grécko-rímskej kultúry v Nemecku v 18. storočí a postavu nášho prvého profesora klasickej filológie Miloslava Okála, ktorého storočnicu si práve pripomíname.
Tretiu časť zväzku tvoria správy z vedeckého života. Majú jednak personálny kontext, jednak predstavujú priebeh a výsledky vedeckého bádania. Riešených, resp. navrhovaných grantových úloh sa týkajú správy Eriky Juríkovej a Ľudmily Buzássyovej, ktorá upozorňuje na konferenciu pripravovanú na marec 2014 k 100. výročiu narodenia Miloslava Okála. Zväzok uzatvára súpis diplomových prác, ktoré boli obhájené v Trnave na konci minulého akademického roku, s krátkymi anotáciami.