Katedra dejín a teórie umenia
Katedra etiky
Katedra filozofie
Katedra histórie
Katedra klasickej archeológie
Katedra klasických jazykov
Katedra politológie
Katedra psychológie
Katedra sociológie

Vedecko-výskumné aktivity katedry klasických jazykov

Od samého počiatku bolo zrejmé, že trnavskí klasickí filológovia musia pre rozvoj svojho odboru nájsť cestu, ktorá bude vo väčšej miere nezávislá od geograficky príliš blízkej a de facto materskej bratislavskej katedry. Ukázalo sa, že takým smerovaním môže byť jednak výskum starokresťanského písomníctva, jednak filológia latinského stredoveku spolu s neolatinistikou, ktorá sa bude osobitne zameriavať na produkciu historickej Trnavskej univerzity a jej tlačiarne.

Z prostredia katedry vzišiel projekt Bibliotheca antiqua Christiana, ktorý si vytýčil za cieľ vydať sériu prekladov kresťanských autorov staroveku, a to nielen ako súčasť základov, na ktorých spočíva moderná európska vzdelanosť, ale aj ako pozoruhodný zdroj poučenia a inšpirácie pre dnešok. V uvedenej edícii sa od roku 1999 podarilo vydať 5 zväzkov. Jej prvým zväzkom boli Dokumenty prvých dvoch ekumenických snemov, ktoré vyšli v preklade Marcela Gajdoša. Vysokú dokumentárnu i umeleckú hodnotu majú Bazilove Listy, ktoré sa pokladajú za vôbec najcennejšiu časť jeho literárneho odkazu. Okrem zásadne revidovanej verzie listov doplnil prekladateľ spomenuté zväzky o dve kľúčové diela, ktoré signifikantne kompletizujú portrét sv. Bazila ako typu kresťanského vzdelanca. Jeho reč Povzbudenie mladým upozorňuje na hodnoty antickej vzdelanosti, ktoré si má osvojiť kresťan, aby lepšie vnímal kresťanskú náuku. Súbor deviatich homílií o stvorení sveta Hexaémeron je zasa pre nás nielen učeným komentárom k prvej kapitole knihy Genesis, ale aj dokladom o súvekej recepcii kozmologických teórií jednotlivých filozofických škôl a o ich kritike.

Latinskú patristiku reprezentujú štyri spisy sv. Augustína (354 – 430). Jeho spis O kresťanskej náuke (2004), ktorý preložila Marcela Andoková. V tom istom zväzku vyšla rozprava O milosti a slobodnej vôli, ktorej preklad pripravil Robert Horka.

Ďalší augustínovský zväzok (2007) ponúkol dve rozpravy menšieho rozsahu, ktoré predstavujú Augustína vo fáze jeho vnútorného prerodu a sú do istej miery svedectvom o problémoch, ktoré stáli v centre jeho najvnútornejších úvah. Približujú nám Augustína ako človeka v období pred prijatím krstu. Samovravy (v pôvodine Soliloquia), ktoré preložila Katarína Karabová-Šotkovská, dostali formu vnútorného dialógu medzi Augustínom a jeho personifikovaným rozumom (Ratio), v ktorom sa pertraktujú racionálne dôvody v prospech nesmrteľnosti duše. Argumentačné inštrumentárium Samovráv vychádza z prostredia Platónovej filozofickej školy resp. jej dedičov, ale prístup k problému je kresťanský. Spis O nesmrteľnosti duše, ktorý preložila Jozefa Artimová, nie je napísaný vo forme dialógu a predstavuje ešte staršie štádium úvah o tzv. štvrtom rozmere ľudského bytia. Terminológia spisu je takmer výlučne filozofická, plotinovská.

Ako vidno, v Bibliotéke ide napospol o diela, ktorých význam nepochybne presahuje konfesionálne hranice či úzko vedecké záujmy. Akiste aj preto zväzok obsahujúci prvú časť Bazilových listov a spis Povzbudenie mladým dostal čestné uznanie Literárneho fondu Slovenskej republiky za rok 1999.

            Druhou oblasťou výskumu i pedagogického pôsobenia, ktorú pokladáme za špecifikum trnavskej katedry, je medievistika a neolatinistika. V rokoch 2011 až 2014 sa v rámci projektu Inovatívne formy vzdelávania v transformujúcom sa univerzitnom vzdelávaní (ITMS 26110230028) pripravoval v spolupráci s katedrou histórie a dejín umenia interdisciplinárny študijný program Medievalistika, ktorý podporila Európska únia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a MŠVV SR v rámci Operačného programu vzdelávanie. Výstupom projektu bol akreditačný spis bakalárskeho študijného programu, ktorý úspešne prešiel akreditačným konaním, a 23 učebných textov. Aj keď sa študijný program pre legislatívnu zmenu systému garantovania študijných programov neotvoril, jeho výstupy sa úspešne využívajú vo vyučovacom procese. Treba však povedať, že medzi kľúčové parametre takéhoto širokospektrálneho študijného programu patrilo organické prepojenie jazykovej kompetencie s poznaním dejín a duchovných základov stredovekej spoločnosti, prejavujúcich sa v literárnom, filozofickom a výtvarnom odkaze stredoveku, ako aj kriticky naň nadväzujúceho renesančného humanizmu pri celistvom vnímaní oboch epoch. Vo vedeckých kruhoch zatiaľ nie je takéto kontinuitné videnie všeobecne akceptované.

Výsledky vedecko-výskumnej práce na tomto poli prezentuje edičný rad Scrinium latino-slovacum, ktorý – ako ukazuje názov –kombinuje pôvodné texty publikované in extenso so súbežným slovenským prekladom. Tým sa medzinárodnej i domácej komunite bádateľov otvára prístup k textovým pamiatkam, no nevylučuje z neho ani širšiu obec záujemcov o danú epochu. Doteraz vydané zväzky predstavili týmto spôsobom niektoré spisy humanistických vzdelancov Valentína Ecchia (2006) a Erazma Rotterdamského (2009), ale aj diela z produkcie starej Trnavskej univerzity, ktorých autormi boli Ján Kazi (2009) a Štefan Čiba (2011); oboch prípadoch ide o pôvodné promočné tlače. Výskum tyrnavík, čiže tlačí z produkcie bývalej univerzitnej tlačiarne, patrí medzi prvoradé výskumné ciele v oblasti novolatinských štúdií.

Katedra venuje veľa energie aj finančných prostriedkov na získavanie pôvodných tlačí alebo ich reprodukcií, lebo ony predstavujú základňu prebiehajúceho i budúceho prvotného výskumu. O prioritnom záujme o výskum trnavský diel zo strany kmeňových zamestnancov katedry svedčia i témy ich dizertačných prác, ktoré boli publikované v podobe monografií v roku 2015: Nicol Sipekiová publikovala prácu s názvom Syntaxis ornata seu de tribus latinae linguae virtutibus, puritate, elegantia, copiaa Katarína Karabová vydala Básnickú zbierku Františka Babaia Ungariae reges.

            Vo vedeckej edícii takýchto diel – aspoň z pohľadu filológov – vrcholí predchádzajúce bádanie, ktorého fázy zachycujú štúdie a recenzie z danej problematiky. Od roku 2005 slúži ich zverejňovaniu Sambucus, zborník s podtitulom Práce z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky,ktorý sa však chce postupne profilovať ako vedecké periodikum určené pre domácich bádateľov v oblasti vied o antickom staroveku a jeho recepcii. V rozpätí rokov 2005 až 2016 vyšlo jedenásť zväzkov Sambuka, ktoré obsahujú štúdie, recenzie a správy z vedeckého života. Pochopiteľne, nie všetky patria do sféry novolatinských štúdií. Správy publikované na stránkach Sambuka informujú aj o personáliách a udalostiach vedeckého života, o obhájených diplomových prácach apod. V názve tohto periodika in spe sa zámerne opakuje meno Jána Sambuka, zrejme najvýznamnejšieho humanistického filológa z územia dnešného Slovenska a prominentného rodáka z Trnavy.

            Periodikum Sambucus má pod svojou egidou sériu tematických doplnkových zväzkov: Supplementum I (2010) sa zameralo na fenomény materiálnej kultúry antického sveta, ktorých poznanie je dôležité aj pre prácu filológov. Prednostne poskytlo priestor doktorandom.

Supplementum II (2010) s podtitulom Sondy do Belových Vedomostí o súvekom Uhorsku prinieslo 11 štúdií o Matejovi Belovi a 9 ukážok z jeho najvýznamnejšieho diela Notitia v latinskej pôvodine a v slovenskom preklade. Publikácia vznikla v rámci riešenia grantového programu Ministerstva školstva Slovenskej republiky KEGA č. 3/6254/08 Monumentálne dielo uhorského polyhistora Mateja Bela Notitia Hungariae novae historico-geographica I- V (Viedeň 1735 – 1742) a jeho význam a finančne ju podporili Arcibiskupský úrad v Trnave i mesto Trnava. Jedným zo zámerov publikácie bolo overiť si spôsob práce s Belovými textami a pripraviť sa na kompletné latinsko-slovenské vydanie zbierky Notitia ako jedného zo základných prameňov pre poznanie starších i novších dejín krajiny.

Na tento projekt v roku 2012 nadviazal pokračujúci trojročný projekt KEGA č. 028TTU-4/2012 s názvom Monumentálne historické dielo Mateja Bela a jeho využitie pre vzdelávanie a následne od roku 2017 projekt KEGA č. 016TTU-4/2017 Kultúrne a historické pozadie vzniku latinských diel slovenskej proveniencie v období baroka.Ak sa naplní posledne menovaný, bude to zároveň príspevok k vyváženejšiemu pohľadu na našu kultúrnu minulosť, v ktorej sa angažovala tak evanjelická, ako aj katolícka zložka inteligencie.

Riešené projekty vygenerovali skupinu prekladateľov, ktorej ďalším, dlhodobým cieľom je vydanie kompletných slovenských prekladov Vedomostí. Pri plnení tejto nepochybne náročnej výzvy zohralo významnú úlohu spojenie katedry s Kysuckým múzeum v Čadci; jeho výsledkom sú bilingválne latinsko-slovenské vydania Trenčianskej (2013), Liptovskej (2014), Oravskej (2015) a Turčianskej (2016) stolice.

Supplementum III (2011) s podtitulom Decus Sapientiae bolo venované profesorovi Danielovi Škovierovi pri príležitosti jeho životného jubilea. Takmer tri desiatky štúdií od pracovníkov zo Slovenska, z Českej republiky, Rakúska a Poľska sú v prvom rade znakom rešpektu, ktorý požíva vedúci a zakladateľ trnavskej katedry. Zároveň však aspoň sčasti prezrádzajú, akej siete vedeckých kontaktov je trnavské klasickofilologické pracovisko súčasťou. Pre pracovnú atmosféru katedry je príznačné uprednostňovanie kooperatívnosti ako plodnejšieho modelu vedeckej činnosti než konkurenčnosť. Akiste aj preto sa na pôde katedry organizované konferencie a analogické vedecké podujatia tešia veľkej obľube.

Prvé dve medzinárodné konferencie s názvom Klasická filológia – stav a perspektívy v 21. storočí sa tu uskutočnili v apríli 1999 a v novembri 2000. Na stretnutí, ktorého ústrednou témou boli súčasné problémy absencie výučby latinčiny na stredných školách a jej dôsledky, ako aj otázka nedostatku učebníc, sa zúčastnili vysokoškolskí a stredoškolskí pedagógovia zo všetkých slovenských a z väčšiny českých klasickofilologických pracovísk. Obe konferencie priniesli aj praktické rozhodnutia – odmietavé stanovisko k nedostatočne pripravenému zriadeniu klasickej filológie na Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a pomoc pri propagácii vyučovania latinčiny na slovenských gymnáziách. Koncom novembra 2007 sa konala vedecká konferencia s názvom Klasický filológ v úlohe prekladateľa a jej vyše 30 referujúcich poukázalo na úskalia i na prínos tejto dôležitej súčasti práce filológa zameranej predovšetkým na širšiu verejnosť. V máji 2009 sa uskutočnila vedecká konferencia na tému Dejepisectvo medzi literatúrou, vedou a umením, ktorá bola zároveň oslavou 80- ročného životného jubilea prof. Jana Buriana, významného historika staroveku a emeritného pracovníka katedry. Aj tento neúplný výpočet ukazuje, že pracovisko sa angažuje v spájaní osobností, v porovnávaní bádateľských záujmov a výsledkov.

Do kontextu zmienených konvergentných aktivít patrí takisto významný, ba možno povedať rozhodujúci podiel trnavskej katedry na príprave a vydaní publikácie Bibliografia gréckych a latinských štúdií v Slovenskej republike za roky 1993 – 2005 (Bratislava – Trnava 2006), ktorá nadväzuje na analogickú sériu česko-slovenských bibliografií obsahovo aj štruktúrou. Z údajov, ktoré bibliografia eviduje, vyplýva, že za pomerne krátke obdobie sa katedre podarilo získať v danej vednej oblasti neprehliadnuteľné postavenie. Momentálne sa pripravuje do tlače jej pokračovanie, ktoré bude obsahovať publikačné výstupy za roky 2006 – 2010.

Ak hovoríme o potenciáli katedry vo sfére kooperácie, žiada sa spomenúť ešte jedno špecifické podujatie. Bola ním Letná škola klasických štúdií na tému Latinčina v cirkevnom a svetskom školstve, ktorú na prelome júna a júla 2008 organizačne zabezpečovala katedra v úzkej spolupráci s kolegami z Českej republiky. Letná škola – z pohľadu českých kolegov išlo už o 16. ročník – priniesla celý rad pozitív, ale zároveň ukázala, že na rozdiel od českých pomerov Slovensko nateraz zrejme nemá dostatok síl na to, aby mohlo organizovať pracovné stretnutia tohto typu s ročnou periodicitou.

Možnosti katedry i spolupráce s filozofmi pri preklade barokových filozofických diel sa ukázali pri riešení grantového projektu KEGA 013TTU-4/2013 Antológia z diel profesorov filozofie pôsobiacich na historickej Trnavskej univerzite (1635 – 1777), ktorého printovým výstupom je publikácia Antológia z diel profesorov filozofie pôsobiacich na historickej Trnavskej univerzite (1635 – 1777) vydaná v roku 2016. V oblasti barokovej filozofie ide o jedinečný publikačný počin.

Medzi špecifikami katedry si zaslúži osobitnú zmienku seminárna knižnica Okalianum poskytujúca veľmi dobré predpoklady pre štúdium i pre vedecké bádanie. Svoju knižnicu a zbierku artefaktov katedre veľkoryso daroval prvý slovenský profesor klasickej filológie Miloslav Okál (1913 – 1997). Dnešné Okalianum obsahuje približne 3 500 titulov, ktoré sa delia na grécku a latinskú časť – texty, preklady. Ďalšiu skupinu tvoria vedecké knihy pokrývajúce klasickú filológiu a príbuzné odbory, medzi ktoré patrí história, filozofia, dejiny umenia, a napokon aj slovníky a encyklopédie, gramatiky a novolatinské písomníctvo. Keďže profesor Okál si pri darovaní vymienil, aby sa zachovala celistvosť jeho unikátnej knižnice, je počet kníh Okaliana konečný a poslucháčom sú texty k dispozícii výlučne na prezenčné štúdium.